-
Tento rok je u nás taká zima – ne zima. Vonku je prevažne nad nulou, veď aj v Bratislave napadlo až obludných 6 centimetrov nového snehu a takéto obdobie praje aj všetkým vonkajším parazitom teda aj kliešťom. Tento fakt pociťujeme aj u nás na klinike na stúpajúcej potrebe odstrániť kliešťa z kožucha nie celkom nadšeného hostiteľa, ale bohužiaľ aj na počte prípadov Babeziózy aj Lymskej boreliózy, ktoré sme už tento rok riešili. Počet týchto ochorení stúpa a keďže aj v januári bolo niekoľko dní tak teplo že, kliešte – vektor týchto ochorení opustili svoje teplé domovy a vydali sa loviť úbohé obete- najmä teda naše psy. V tomto článočku som si ako praktický veterinárny lekár dovolil v stručnosti zhrnúť problematiku kliešťov a aj stručný návod ako chrániť našich štvornožcov.
Trochu klieštej biológie…
Kliešte patria okrem skrinky na náradie aj do čeľade Ixodidae. Na psoch a mačkách parazitujú všetky vývojové štádiá kliešťa. Kliešte číhajú na svoje obete najčastejšie v kríkoch a miestach s vyššou trávou. Po nastúpení na svojho hostiteľa si kliešť niekoľko hodín hľadá vhodné miesto na prisatie, počas tejto doby sa pohybuje tak ľahúčko a maskovane ako indiánsky stopár a jeho obeť nič netuší. Na vhodnom mieste pomocou pílovitých hryzadiel nareže kožu a vnorí do nej chobôtik tzv. hypostómu, ktorým sa zafixuje v koži pri cicaní krvi. Po niekoľkých hodinách vyprodukuje kliešť látku, ktorá chobôtik „zabetónuje“ do kože. Vhodné miesta na obeti sú oblasti s jemnou kožou napríklad v slabinách, na spodnej časti krku, za ušami, okolo očí a podobne. Nebezpečenstvo kliešťa spočíva jednak v jeho priamom škodení hostiteľovi, tým že spôsobuje svrbenie a kožné zmeny a prípadne alergické reakcie ale najmä tým, že kliešte sú prenášačmi mnohých ochorení. U psov sa jedná najmä o babeziózu a lymskú boreliózu. Babezióza je vnútrobunkový parazit, ktorý spôsobuje rozpad červených krviniek a Lymská borelióza sa v našich oblastiach prejavuje najmä ochoreniami pohybového aparátu, sprevádzaná krívaním rôzneho stupňa.
Čo sa s tým dá robiť….
Nechodiť zo psom von do prírody pokiaľ nie je aspoň mínus 5 stupňov Celzia – tak toto asi nepôjde, bol to iba pokus o vtip.
Po každej vychádzke do prírody je dobré psíka si trošku prezrieť, zamerať sa najmä na miesta zaujímavé pre kliešťa- čiže za ušami, v slabine, na bruchu, spodnej časti krku, v tvárovej oblasti. Tu majú výhodu majitelia krátkosrstých plemien so svetlými chlpmi. U dlhosrstých plemien si môžeme pomôcť napríklad opatrným prečesávaním srsti hrebeňom.
Ak nejakého kliešťa nájdeme mali by sme ho čo najskôr odstrániť. Kliešťa uchopíme čo najbližšie ku koži, niekoľkokrát ním otočíme do jednej aj druhej strany a potom vytiahneme. Na uchopenie kliešťa je dostať kúpiť špeciálny háčik, alebo môžeme použiť tzv. elektrikársky krokodílik. Rozhodne kliešťa ničím nenatierame, pretože ho tým zadusíme a ak bol infikovaný môžeme si takto zbytočne nakaziť psa. Pre tých, ktorí si takúto náročnú „chirurgickú“ operáciu vlastného psa nevedia predstaviť je potrebné navštíviť veterinára.
Rozhodne najlepšie možné riešenie je prevencia.
Čiže, pokiaľ Váš psík plánuje časté potulky v prírode spojené s návštevami rôznych kríkov a vysokej trávy, je rozumné nechať ho vakcinovať proti ochoreniam ktoré kliešť prenáša (momentálne iba Lymská borelióza).
Súčasne je určite nevyhnutnosť používať na ochranu psíkov prípravky proti kliešťom. Tieto sú dostupné najmä vo forme obojkov, alebo spot on (ľudovo tzv. pipetka). Tu treba myslieť trochu dopredu, pretože takému obojku trvá asi týždeň až 10 dní kým bude schopný chrániť dostatočne svojho psa. Spot on túto úlohu zvládne asi za 1 – 2 dni, takže dávať „pipetku“, alebo obojok psíkovi hodinku pred sobotným celodenným výletom na Pajštún mu proti kliešťom pomôže asi menej, ako keď mu na krk zavesíme špekačku.
Takže toto by bolo tak stručne k téme kliešte a dovoľte mi sa rozlúčiť s pozdravom môjho dobrého priateľa.
Majte psa.
Andrej Pavlačka